Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, ktorý mal vlani 100. ročník: Nádherný sviatok behu
Keď 28. októbra 1924 ešte ani 30-ročný Vojtech Braun stál v obci Turňa nad Bodvou (teraz okres Košice – okolie) pred štartom pri ôsmich účastníkoch maratónskeho behu, určite netušil, že sa začína písať úvodná kapitola dejín neskôr jedného z najznámejších atletických podujatí na svete – MEDZINÁRODNÉHO MARATÓNU MIERU.
Vlani 1. októbra oslávil MMM oficiálne 100. ročník. Pri tejto príležitosti v časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2023 v decembri v rubrike Retro vyšiel o podujatí obsiahly článok Vladimíra Mezenceva, ktorý preberáme aj na rovnomennú webovú stránku.
V propozíciách malo premiérové podujatie názov I. slovenský maratónsky beh. Organizoval ho Východoslovenský a Podkarpatský okrsok Čs. amatérskej atletickej únie. Zápoliť mohli iba členovia slovenských atletických okrskov, registrovaní v ČsAAU a aktívni vojaci ktoréhokoľvek vojenského útvaru na Slovensku. Z ôsmich štartujúcich boli štyria z usporiadajúceho KAC Košice, traja príslušníci Čsl. armády a jeden zo Slávie Košice. Do cieľa dobehli siedmi, jeden vzdal.
Počasie pri premiére MMM bolo zlé. Vtedy jediný raz v histórii bežal víťaz dlhšie ako tri hodiny. Pre zaujímavosť, čas najrýchlejšieho z roku 1924 Karola Hallu – 3:01:35 hod – by v roku 2023 stačil v poradí mužov iba na 213. miesto, a aj mnoho žien bežalo teraz rýchlejšie.
Pravda, dnes je iná doba. Nielenže počasie 1. októbra 2023 bolo pre bežcov takmer ideálne, ale na štart oficiálne 100. ročníka maratónu, ktorého trať viedla iba ulicami Košíc, sa postavilo až 3395 mužov a 643 žien. Najrýchlejší účastník Philemon Rono z Kene utvoril nový traťový rekord 2:06:55 hod.
Mimochodom, Halla bol rodený Košičan. Po ňom z miestnych bežcov triumfovali už len František Višnický (1983 a 1986) a Róbert Štefko (1999).
Košice príkladom pre mnohých
Popri tradícii je MMM najmä vďaka skvelej atmosfére ojedinelý v dnes už obrovskom množstve maratónov vo svete. Aj preto v roku 1924 oslávi svoje sté narodeniny. Slávny maratón v Košiciach mal pri svojom zrode iba jeden vzor – olympijský beh na 42 195 m v Paríži v roku 1924. Košice však poslúžili ako príklad pre mnohých iných. Podľa nich založili tradíciu maratónskych behov v holandskom Enschede (1947), Moskve (v názve tamojšieho – Moskovský medzinárodný maratón mieru – sú až štyri M...), maďarskom Szegede, poľských Debne a Otwocku, či v nemeckom Chemnitzi.
Masy divákov dávali maratóncom krídla
Už II. ročník Slovenského medzinárodného maratónu (tento názov sa udržal až do roku 1937) bol s účasťou nielen československých, ale aj maďarských bežcov. Z roka na rok sa potom počet účastníkov aj krajín rozširoval.
Vďaka čomu si už pred II. svetovou vojnou maratón v Košiciach získal v celej Európe veľkú obľubu? Už vtedy, tak ako aj o desaťročia neskôr, tam vytrvalci a ich sprievody našli to, čo nikde inde. Predovšetkým nezvyčajne kvalitný a zároveň veľmi srdečný tím organizátorov, ale aj pondelkové výlety pre bežcov, funkcionárov a ďalších hostí, spojené s prípravou živánky alebo gulášu, i s vystúpeniami folklórnych skupín. Pred vojnou výlety smerovali najmä do Vysokých Tatier, v 70. a 80. rokoch do okolia Košíc.
Tým najdôležitejším faktorom bol a stále zostáva vzťah Košičanov a obyvateľov okolia mesta k svojmu maratónu. Ľudia nielenže zaplnia každý meter pozdĺž trate v centre i v obývaných štvrtiach, ale dokážu rovnako povzbudiť a potleskom odmeniť tých, ktorí zápolia o víťazstvo, ako i z posledných síl kráčajúcich pretekárov, ktorí majú už iba jediný cieľ – splniť časový limit 6 hodín na absolvovanie celej trate.
Do roku 1989 na neobyčajne ťažkej trati Košice – Seňa – Košice na spiatočnej ceste vytrvalcom znepríjemňoval beh a oberal ich o sily tradičný severný protivietor. Práve vtedy zaplnené ulice mesta s búrlivo povzbudzujúcimi a tlieskajúcimi obyvateľmi hnali bežcov k štadiónom, kde bol cieľ. Po vojne najskôr na ihrisko Jednoty, resp. VSS, neskôr po vybudovaní štadióna v Čermeli na Lokomotívu.
Dvojnásobný víťaz MMM (1966, 1971) Gyula Tóth z Maďarska na otázku, čomu vďačí za to, že v uliciach mesta ukázal všetkým svojím prenasledovateľom chrbát, stručne odpovedal: „Tie ulice zaplnené ľuďmi mi dali krídla.“
Nie náhodou je MMM obľúbený nielen medzi aktívnymi pretekármi, ale aj medzi umelcami, politikmi, diplomatmi a ďalšími športovcami, pre ktorých beh nie je či nebol ich hlavnou pohybovou aktivitou.
GYULA TÓTH: „TIE ULICE ZAPLNENÉ ĽUĎMI MI DALI KRÍDLA.“
Osobnosti na čele organizátorského tímu
Od zrodu MMM v roku 1924 sa na čele jeho organizačných štábov, resp. ako riaditelia pretekov vystriedali ôsmi Košičania. Z nich si väčšiu pozornosť zaslúžia štyria. Dvaja z nich – Béla Braun/Vojtech Bukovský (pôvodné meno si zmenil v roku 1945) a Ján Margita – taktovku hlavného organizátora držali v rukách zhodne po 24 rokov a Štefan Daňo dokonca 28 rokov. Od roku 2017 šéfuje maratónu Branislav Koniar.
VOJTECH BRAUN-BUKOVSKÝ (4. 11. 1894 – 30. 11. 1963): Zamlada bol úspešný všestranný športovec – atlét-vrhač, ale aj zápasník, šermiar, futbalista i lyžiar. Stavebný inžinier, ktorý sa roky venoval podnikaniu v rodinnej firme, ale aj písal básne, vynikal inteligenciou, vzdelaním, slušnosťou aj skromnosťou a mal vrodené danosti na organizovanie športových podujatí aj na diplomaciu, ktorá k tomu patrí. Z jeho iniciatívy sa zrodili aj mnohé ďalšie podujatia, medzi ktorými vynikajú cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice. S premiérou v roku 1928 boli najstaršie viacetapové zápolenie v celom Československu!
Športový nadšenec, novinár, uznávaný funkcionár a organizátor pozorne sledoval trojo olympijských hier –v Paríži 1924, Amsterdame 1928 a v Berlíne 1936. Ťažko povedať, či by bez jeho sledovania maratónu na OH v Paríži niekedy vznikol slávny v Košiciach... Ako rozhodca maratónskeho behu pôsobil na premiérových ME v atletike v Turíne 1934 a bol aj na ďalších európskych šampionátoch v Paríži 1938 aj v Osle 1946.
JÁN MARGITA st. (16 .6. 1922 – 3. 3. 2008). Zamlada sa aktívne venoval basketbalu. V košickej Vesne hrával s neskoršími esami, ako boli Zoltán Krenický či Ján Hluchý. Na príprave MMM podieľal už od roku 1946. Ako predseda propagačnej komisie pôsobil vo funkcii hlásateľa podujatia. Vedenie tímu organizátorov prevzal od Bukovského v roku 1961. Zastával vysoké funkcie v čs. telovýchovnom hnutí, čo organizátorom maratónu v Košiciach pomáhalo pri získavaní solídnych finančných dotácií z Prahy i Bratislavy. Za jeho pôsobenia do Košíc prichádzali vytrvalostné hviezdy z celého sveta.
Margita i jeho najbližší spolupracovníci však boli dosť konzervatívni. Dlho doslova ignorovali svetový trend transformácie maratónov na masové podujatia. Nechceli zrušiť časové limity, umožňujúce účasť iba vybraným vytrvalcom, ani umožniť štart žien a paraplegikov. Výnimky pripustili iba v roku 1968, keď po okupácii ČSSR armádami Varšavskej zmluvy nemohli štartovať zahraniční bežci, a potom v roku 1974, keď bolo 50. výročie zrodu MMM.
K definitívnej zmene došlo až v roku 1980. Vtedy sa podľa pôvodného počítania konal jubilejný 50. ročník MMM, ktorý priniesol výrazné zmeny: natrvalo sa zrušili časové limity a ženám umožnili zápoliť na 42 195 m dlhej trati.
ŠTEFAN DAŇO (nar. 28. 2. 1948): Za jeho 28-ročnej éry na čele OV (v rokoch 1989 – 2016) sa MMM dotkli najväčšie zmeny, aj v súvislosti so spoločenskými pomermi. Tou najradikálnejšou bola zmena trate z Košíc do obce Seňa a späť na klasický mestský maratón, ktorý je už v súčasnosti samozrejmosťou v mnohých svetových metropolách. Košice ho majú práve od roku 1989.
Štefan Daňo vo svojej funkcii využil všetky skúsenosti, nazbierané v politike (poslanec NR SR), diplomacii (generálny konzul SR v Maďarsku) a v neposlednom rade vo vyššom manažmente (viceprezident, neskôr prezident Priemyselnej banky). MMM mal po Novembri 1989 neistú budúcnosť, ale práve vtedy Priemyselná banka poskytla potrebnú finančnú injekciu... Východoslovenské železiarne sa generálnym sponzorom MMM stali až v roku 1993.
Po intenzívnych a náročných diplomatických aktivitách Štefana Daňa ako prezidenta Maratónskeho klubu Košice s medzinárodnou atletickou federáciou IAAF a vďaka jeho osobným kontaktom s poprednými funkcionármi vo svete na kongrese IAAF v Monte Carle v roku 1995 federácia pridelila Košiciam usporiadanie 6. majstrovstiev sveta v polmaratóne v roku 1997. Svetový šampionát sa uskutočnil v ten istý deň ako MMM a bolo to zatiaľ najvýznamnejšie atletické podujatie na území Slovenska. Do dejiska šampionátu prišli výpravy z 35 krajín sveta, aj generalita IAAF na čele s prezidentom Primom Nebiolom. Na televíznych obrazovkách jeho priebeh sledovali v priamom prenose vo viac než sto krajinách na celej planéte!
Štefan Daňo „priniesol“ do Košíc aj 12. svetový kongres Medzinárodnej asociácie amatérskych a cestných behov (AIMS) v roku 1999. Na ňom sa zúčastnili delegáti viac než polstovky najvýznamnejších maratónov na svete.
BRANISLAV KONIAR (nar. 3. 10. 1959): Medzi organizátorov MMM si našiel cestu v roku 1991, keď sa stal tajomníkom Maratónskeho klubu Košice. Už po roku však vykonával veľmi dôležitú a zodpovednú funkciu riaditeľa pretekov MMM. Odvtedy sa jeho meno najčastejšie skloňuje v období príprav i samotného priebehu nášho najslávnejšieho vytrvalostného behu.
Jeho dlhoročný šéf Štefan Daňo mu v realizácii zaujímavých kreatívnych nápadov dal úplne voľné ruky, čo Koniar dokonale využil.
Už v roku 2017 sa stal riaditeľom MMM a teda človekom, ktorý prakticky zodpovedá za jeho celú prípravu i samotný priebeh. Využíva pritom skúseností, ktoré nazbieral ako hosť i pozorovateľ na v súčasnosti najvýznamnejších svetových maratónoch. Vďaka tomu MMM každoročne sprevádza množstvo obľúbených a masových podujatí, napríklad Po stopách maratónskych legiend, Môj prvý maratón, či Diamantový klub (jeho členmi sa môžu stať iba tí, ktorí úspešne absolvovali MMM aspoň 25- krát...) Z doterajších „šéfov“ MMM je jediný, ktorý sám zabehol maratón. Celkove ich má na konte oficiálne 18, z toho štyri v Košiciach.
MMM organizuje Maratónsky klub Košice
Spoločenské zmeny po Novembri 1989 si vynútili, aby MMM organizovalo združenie s právnym štatútom. Preto v júni 1990 z iniciatívy Štefana Daňa vzniklo občianske združenie Maratónsky klub Košice (MKK), ktoré je dodnes jedinou organizáciou s právom organizovať tento svetoznámy maratónsky beh. V tom istom roku bol MMM prijatý za člena AIMS (Medzinárodná asociácia maratónskych a cestných behov).
Okrem trojice Braun/Bukovský, Margita a Daňo na čele organizátorského združenia krátkodobo (bez vojnových ročníkov) pôsobili Vojtech Kováč, Michal Chudík, Ján Novitzký a Vladimír Harant. Súčasný prezident MKK Ján Suzina sa ujal funkcie koncom roka 2017.
Má Medzinárodný maratón mieru sto ročníkov, alebo menej?
Podľa oficiálnych údajov sa 1. októbra 2023 bežal v Košiciach 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Nie je to však také jednoznačné.
PRVÝCH 15 ROČNÍKOV NA POČESŤ VZNIKU ČSR 28. OKTÓBRA
MMM sa zrodil z iniciatívy Bélu Brauna (neskôr Vojtecha Bukovského) v roku 1924 po jeho návrate z OH v Paríži, kde bol ako novinár. Už o tri mesiace neskôr zorganizoval na trati Turňa nad Bodvou – Košice prvý maratón, ktorým založil tradíciu neskoršieho MMM. Termín maratónu stanovil na 28. októbra 1924, čo bol deň výročia vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918. Bol to vtedy najvýznamnejší štátny sviatok na našom území. Nečudo, že termín maratónu sa až do roku 1937 nikdy nezmenil, i keď jeho trať niekoľkokrát.
Bukovský-Braun publikoval predovšetkým v maďarčine a v nemčine, ale mal neobyčajne vrúcny vzťah k mladej ČSR. Zažil Rakúsko-Uhorsko, a preto si vážil jedinú demokratickú krajinu v strednej Európe. Nie náhodou medzi jeho najbližších spoluorganizátorov maratónu od jeho zrodu patril Čech Antonín Zikmund. Práve preto Bukovský-Braun doslova tragicky znášal udalosti roku 1938 – Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, v dôsledku ktorej juh Slovenska, vrátane Košíc, a Podkarpatskú Rus zabralo Maďarsko. To spôsobilo, že musel zastaviť prípravy XV. Slovenského medzinárodného maratónu (tento názov nieslo podujatie od jeho II. ročníka).
ŤAŽKÉ SKÚŠKY POČAS VOJNOVÝCH ROKOV
Prvá významná publikácia o tomto slávnom podujatí pod názvom MEDZINÁRODNÝ MARATÓN MIERU 1924 – 1985 od kolektívu autorov sa vojnovým rokom venovala skutočne iba symbolicky. Doslova sa v nej uvádza: „Košice boli okupované horthyovským Maďarskom, a preto sa v rokoch 1938 – 1944 maratón neusporiadal. V Košiciach sa síce v rokoch 1939, 1942, 1943 a 1944 uskutočnili štyri ročníky maratónu, z ktorých niektoré boli aj majstrovstvami Maďarska a zúčastnilo sa na nich spolu 42 maratóncov. Tieto ročníky sa však nezapočítavajú do oficiálnej listiny maratónov v Košiciach.“
Zdá sa teda všetko jasné, až na chybný údaj v počte bežcov a na to, že vynechali rok 1941. Známy športový novinár, publicista a spisovateľ Miroslav Hazucha v knihe NAJSTARŠÍ V EURÓPE 1924 – 2004 uvádza celkový počet vytrvalcov 182. Účastníkmi týchto behov pod názvom Kassaimarathon (Košický maratón) mohli byť iba atléti z Maďarska a ním okupovaných území.
V roku 1940 sa maratón v Košiciach nebežal preto, lebo okupačná správa mesta ho preložila do Budapešti. Horthyovskí úradníci si mysleli, že hlavné mesto Maďarska si jednoducho privlastní košické, vtedy už slávne podujatie a nadviaže na jeho tradície. Podujatie v Budapešti, ktoré bolo zároveň majstrovstvami
Maďarska v maratónskom behu, však obyvateľov metropole ani ústredné inštitúcie akosi nezaujali a po roku mali organizovať maratón opäť Košice.
Maratóny v Košiciach sa počas okupácie horthyovským Maďarskom konali pod taktovkou jedného z predstaviteľov nových mocipánov – hlavného mestského lekára a komisára Krajinského maďarského ústredia športu v Košiciach Mihálya Hernádiho, ktorý prišiel do Košíc z Miškolca. Zakladateľ maratónu, vtedy ešte Béla Braun, bol iba jedným z jeho pomocníkov. Nakoniec v roku 1944 mal ako občan židovského pôvodu iné starosti. Musel sa skrývať, aby si zachránil holý život. Našťastie sa mu to podarilo!
V roku 1945 sa podujatie v Košiciach konalo pod názvom Maratón slobody. Bežal sa znovu 28. októbra. Organizátori tak dali jednoznačne najavo, že tento beh plne nadväzuje iba na predvojnové ročníky a tie počas okupácie Košíc vôbec neberie na vedomie. Vojtech Bukovský bol až do svojej smrti v roku 1963 kategoricky proti tomu, aby sa tzv. Košické maratóny stali súčasťou oficiálnych dejín MMM...
RÁTAJÚ SA VŠETKY ROČNÍKY?
V Európe sa behávali oficiálne maratóny aj pred rokom 1924, keď sa zrodil ten košický. Maratóny v dĺžke od 38 do 44 km sa na našom kontinente konávali už od roku 1901 a v roku 1924 ich údajne bolo najmenej desať. Niektoré z nich zanikli natrvalo, iné obnovili po desaťročiach, teda chýbala kontinuita.
Po dlhých diskusiách v Maratónskom klube Košice sa členovia uzniesli, že vojnové maratóny sú pokračovaním tých, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1937, a teda majú svoje pevné miesto v dejinách MMM. Okrem
(1938, 1940), sa hľadí ako na olympijské hry v rokoch 1916, 1940 a 1944, ktoré sa v období svetových vojen nekonali, ale pritom im dodnes zostali ich poradové čísla.
Práve preto organizátori MMM začali poukazovať na to, že v Košiciach tá kontinuita je a práve preto mu patrí prívlastok NAJSTARŠÍ V EURÓPE! Trvalo to niekoľko rokov, než Medzinárodná asociácia maratónskych a cestných behov (AIMS) udelila MMM titul Najstarší maratón v Európe. Stalo sa to v roku 2012. Túto skutočnosť musia rešpektovať všetci, bez ohľadu na to, či tento ročník bol pre nich jubilejný stý, alebo nie.
Používanie sloganu Najstarší v Európe je teda legálne a MKK ho využíva najmä na marketingové účely. Na druhej strane odporcovia udelenia tohto čestného titulu poukazujú na to že zástupcovia jednotlivých významných maratónov a cestných behov nepoznajú dejiny Československa a Slovenska, nič nevedia o následkoch Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže v roku 1938, či o veľkom národnostnom útlaku, ba dokonca o pripravovanej genocíde Slovákov na území okupovanom Maďarským kráľovstvom.
Po skutočne krásnom športovom sviatku, ktorý bol v Košiciach v roku 2023 tradične prvú októbrovú nedeľu sa všetci (nielen) Košičania už teraz tešia na významné jubileum, ktoré oslávia 6. októbra 2024. Vtedy toto slávne podujatie oslávi svoje sté narodeniny. O tomto jubileu určite nepochybuje nikto. Ani o tom, že MMM čím je starší, tým je krajší, dynamickejší, zaujímavejší. Jednoducho je to stále mladý a nádherný sviatok behu.
